Blog

Rozhovor Jany Murza s Ivanou Kondášovou ze Združenia podnikateliek a manažérok

25. 03. 2022  | Jana Murza

Děkuji Ivane Kondášové ze Združenia podnikateliek a manažérok za rozhovor, který se mnou udělala pro časopis úspěšné ženy

Stres, napätie, strach, veľa práce, povinností a preťaženie z práce. Mnohí z nás si možno ani neuvedomujú, že za vyčerpanosťou môže nasledovať vyhorenie. Preto by sme nemali podceňovať starostlivosť o duševné zdravie, ktoré je predmetom našej aktuálnej témy. Zmena pracovných podmienok, zníženie sociálnych kontaktov, stres spojený s životom v covidovej dobe ukázal, kto má aké ovládacie stratégie.“ Konštatuje vyštudovaná doktorka, psychiatrička, psychoterapeutka a v súčasnej dobe podnikateľka Jana Murza, spoluzakladateľka spolku COLLO, v ktorom sa venujú téme duševného zdravia.

 

  • Ste vyštudovaná doktorka, psychiatrička a psychoterapeutka. Máte však aj dlhoročnú prax v podnikaní. Taká kombinácia sa vidí málokedy. Mohli ste byť spokojná doktorka v ambulancii. Prečo ste sa rozhodli pre podnikanie?
    Okrem iného išlo aj o moje vlastné duševné zdravie. V psychiatrickej a psychoterapeutickej ambulancii som celý deň sedela a sústredila som sa na svojich klientov. Potom domov, deti, rodina – však to všetky poznáme. Bola som stále viac a viac preťažená a nevedela som si pomôcť inak, než že som si vždy ukradla malú chvíľku a pospala som si. Keď som mala viac času, tak som si čítala. Išlo o pasívne činnosti, ktoré viedli ešte k väčšej únave. Asi to poznáte. Čím viacej sedíte, ležíte, tým vám je horšie. Pohyb som mala minimálny.

    Až čas ma naučil, že sa musím denne hýbať a nesmiem sedieť v kuse niekoľko hodín. Keď som odišla z medicíny a hlavne keď deti dorástli, tak som mohla svoju prácu prispôsobiť svojim potrebám. Takto som spokojná.

  • V pozícií doktorky, psychiatričky a psychoterapeutky ste si mohli vybrať hocijakú špecializáciu. Prečo ste si vybrali práve problematiku duševného zdravia?
    Už ako psychiatričku ma najviac zaujímala prevencia. Čo spraviť preto, aby človek vôbec neochorel. Alebo keď už ochorie, ako si môže čo najviacej pomôcť sám. A preto som vyštudovala kognitívne behaviorálnu psychoterapiu, ktorá má k prevencii a „samoliečbe“ efektívne postupy. Som presvedčená, že keď má človek dostatok informácií o tom, ako sa o seba dobre starať, keď pochopí princípy, tak môže predísť mnohým nepríjemnostiam či chorobám.
  • Okrem toho, že máte bohatú profesijnú kariéru, ste matkou troch detí a máte za sebou aj dva rozvody. Nie je to idylická situácia, práve naopak. K tomu ste aj podnikateľka. Ako vnímate Váš osobný život Vy?
    Ja som veľmi šťastná. Myslím si, že ide vždy o to si ujasniť, čo je v živote dôležité. Máme to každý vnímame inak a v priebehu rokov sa naše hodnoty menia. Ja som si práve vďaka ťažkým situáciám. ktoré som zažila, uvedomila, že je pre mňa naozaj na prvom mieste láska. A tá môže mať rôzne podoby. Najprv som sa hlavne venovala deťom a partnerom, potom som pridala starostlivosť o priateľov a nakoniec som si uvedomila, že je pre mňa dôležité pestovať sebalásku. Zároveň bolo a je mojou (druhou) prioritou byť vynikajúca v tom, čo robím a to sa mi tiež dobre darí.
  • Veľakrát ste začínala od začiatku. Ako to vnímate?
    Pre mňa je to ako napiť sa živej vody, keď idem do niečoho nového. Nechce sa mi, vyhováram sa, bojím sa, neviem ako začať a čo urobiť, ale vždy sa nakoniec poteším, prinesie mi to skvelý pocit a posunie ma to celkovo dopredu. V súčasnej dobe sa snáď ani inak nedá. Svet sa vyvíja, ťažko môžeme zostať doma za pecou. Pravda, sú obdobia v živote, keď sa za tou pecou dobre vymýšľa ako ďalej, alebo keď len tak čakáme, čo sa stane. Aj to k životu patrí.

    Nemyslím si, že začíname odznova. Skúsenosti sa počítajú a všetko čo v živote zažijeme, môžeme zúročiť.

  • Čomu sa venuje spolok COLLO, ktorého ste spoluzakladateľkou?
    Venujeme sa duševnému zdraviu v organizáciách. Sme kvalifikovaní odborníci v oblasti mentálneho zdravia a snažíme sa prepojiť s osvietenými manažérmi. Spolu pripravujeme programy pre zlepšenie a udržanie mentálneho zdravia zamestnancov.

    V praxi to vyzerá tak, že sa venujeme edukácii a aj pomáhame jednotlivcom, keď je treba. Väčšinou začíname workshopom o tom, čo to je to duševné zdravie, aké sú prejavy chorôb, ako sa dajú choroby liečiť. Postupne, pripravujeme ďalšie témy, napríklad stres a práca so stresom, ako lepšie späť.

    Obľúbená téma je well-being ale aj téma úzkosť, depresia, sebe vraždy či ADHD u dospelých. Po workshope nadväzuje práca so skupinami zamestnancov, ktorý majú vôľu meniť niektoré svoje návyky. V prípade záujmu ponúkame aj individuálnu terapiu.

  • Názov Vášmu spolku ste dali Collo. Prečo?
    Na prvý pohľad to môže byť kolo od voza ale nie je to tak. Kolo (koleso) vyjadruje holistický prístup k zdraviu. Znamená to, že v našich životoch všetko so všetkým súvisí. Každú chvíľu, každú situáciu prežívame na úrovni pocitov, myšlienok, chovania i na telesnej úrovni. Keď pozmeníme ktorúkoľvek z týchto úrovní, odrazí sa to v celom “systéme”.

    My sa zameriavame na zmenu myslenia a chovania. Vysvetľujeme, vzdelávame, učíme techniky na ovládanie našich myšlienok a očakávaní a zmenu chovania. Pomáhame meniť zvyklosti, odnaučiť sa zlozvykom a naučiť sa dobré návyky.

  • Téma duševného zdravia sa v poslednej dobe stala dosť často spomínaná téma. Pre niektorých zostáva stále veľká neznáma, iný ju podceňujú, prípadne prehliadajú. Prečo sa mu venujeme až teraz? Môže mať pandémia corona vírusu dopad aj na duševné zdravie ľudí?

    Vlna záujmu o duševné zdravie sa zdvihla už pred niekoľkými rokmi na západe. S príspevkami na túto tému som sa stretla na mnohých konferenciách určených pre manažérov, HR manažérov či BOZP pracovníkov.

    A nakoniec prišla pandémia corona vírusu. Tá nám ukázala, že bez starostlivosti o duševné zdravie to nie je vôbec jednoduché. Zmena pracovných podmienok, zníženie sociálnych kontaktov, stres spojený s životom v covidovej dobe ukázal, kto má aké ovládacie stratégie. Niekto všetko zvláda lepšie, niekto sa rúca. A je na manažérovi, aby začal situáciu riešiť, aby svojim podriadeným pomohol, upravil im pracovné podmienky tak, aby nedochádzalo k zbytočným chorobám, odchodom z práce a zníženiu výkonnosti.

    Faktom je, že zvýšené počty sebe vrážd, depresií a úzkostných porúch sú alarmujúce. Kolegovia psychiatri a psychoterapeuti nestíhajú vyhovieť všetkým klientom.

  • Stres, napätie, strach, veľa práce a povinností, preťaženie z práce. Mnohí z nás si možno ani neuvedomujú, že za vyčerpanosťou môže nasledovať vyhorenie. Prečo by sme nemali podceňovať starostlivosť o naše duševné zdravie?
    Predstavte si ako sa staráte deň čo deň o svoje zuby. Človek si ich párkrát poriadne neumyje a hneď je problém. Keď sa nestaráme, prídeme o zub. A s dušou je to podobné. Keď sa o ňu nestaráme, prídeme o časť zdravia a už nám ho nikto nevráti.

    Pri vyhoretí sa naozaj môžeme dočkať toho, že naše emócie utrpia takú ranu, ktorá sa už nikdy nezahojí.

    Na jednej strane sa už ako malé deti učíme starať o svoj chrup, investujeme do špeciálnych prípravkov a raz za rok ideme na kontrolu. Na druhej strane o svoje mentálne zdravie sa začneme zaujímať až vtedy, keď je zle. Niekedy ani vtedy nie. Nemáme ani poňatie o tom, ako by táto starostlivosť mala vyzerať.

    Dokonca často ani netušíme, aké sú prejavy začínajúcich duševných problémov.
    Tak ako máme jasnú predstavu o tom, že keď máme paradentózu a nebudeme si ju liečiť, tak prídeme o zuby, mali by sme vedieť, ktoré príznaky ukazujú na rozvíjajúcu sa nepohodu v mentálnom zdraví.

  • Oplatí sa nám starať o naše duševné zdravie? Poradíte nám, ako sa staráte Vy? Čo by sme mohli spraviť my?
    Bez duševného zdravia nie je zdravie fyzické a platí to aj obrátene. A aký je to život, keď je človek chorý? Zdraví sa cítime lepšie, lepšie zvládame, čo nám život prináša, sme lepšou oporou pre svojich blízkych. Samozrejme nemám na mysli to, že by sme si mali dať zdravie ako životnú modlu.

    Čo sa týka starostlivosti, nepoviem vám nijaké novinky – je treba sa denne dobre hýbať, dobre jesť a spať. Nepreťažovať sa dlhodobo. Mať pravidelný čas na stretávanie sa s ľuďmi, ktorý vás prijímajú bez výhrad, čas na seba, mať svoj priestor, kde sa cítim bezpečne.

    Ja sama som nedostala do vienku odolný nervový systém a tak som si prešla vyhorením, depresiou, poruchami spánku. Systémom tipu, pokus omyl, som sa dopracovala k spôsobu života, ktorý môjmu duševnému zdraviu prospieva. Potrebujem režim, veľa športovať, meditovať, byť sama so sebou a zároveň mať pri sebe milujúce a chápajúce osoby. Naopak mi neprospieva veľa ležania a odpočívania, priveľa práce (aj keď ma veľmi baví), nepravidelný režim dňa a keď sa príliš rozdávam svojim blízkym.

  • Môže sa o duševné zdravie starať aj zamestnávateľ? Máme príklady dobrej praxe, kde to funguje?
    Samozrejme sa môže a aj musí. Veď zdraví zamestnanec je základ úspechu firmy. Každá spoločnosť má inú kultúru, iné potreby. Všeobecne sa dá povedať, že je treba postupne ľudí kvalifikovane zoznamovať s faktami o starostlivosti o duševné zdravie. O rizikách a prejavoch duševných chorôb, o ich dôsledkoch, možnostiach liečby a hlavne prevencie. Čím viac človek o veci vie, tým viac si vie aj pomôcť. Pri tom je treba vedieť, že každý z nás si namieša ten svoj kokteil aktivít, ktoré mu pomáhajú. Niekto viacej cvičí, niekto, viacej pracuje na záhrade, niekto musí upraviť stravu či odísť od toxického partnera.

    Zamestnávateľ by mal ponúkať rôzne druhy aktivít k prevencii a starostlivosti, inšpirovať, podnecovať. Vždy je dobré podporiť tých zamestnancov, ktorý majú prirodzený záujem o túto oblasť a pomôcť im pripravovať pre firmu či spoločnosť vhodné aktivity. Jednotlivcom je vynikajúce ponúknuť možnosť konzultácií s odborníkom. V niektorých firmách platia zamestnávatelia zamestnancom i psychoterapiu.

  • Často si povieme: „To sa nás netýka, to sa týka iba starších ľudí“. Ako je na tom mladá generácia?
    Špeciálne ľudia od 20 do 35 sú na tom v tejto dobe zle. Majú nízku frustračnú toleranciu a veľké nároky na to, ako by mal ideálny život vyzerať. Naviac, nemajú veľmi dobré skúsenosti s organizáciou času a práce a denne potrebujú manažérske vedenie. Toto všetko dohromady a k tomu pracovať na Home-Office nie je dobrá kombinácia. Vedúci pracovníci by to mali vedieť a mali by sa viacej venovať mladým ľuďom.

  • Ste autorkou knihy „To je ono! Praktická psychológia pre manažérov“. Prečo ste sa rozhodli napísať danú knihu a pre koho je kniha určená?
    V knižke som chcela zhrnúť všetko, čo som sa naučila za roky strávené učením iných ľudí o mäkkej komunikácii. Chcela som urobiť vtipnú ale pravdivú a užitočnú príručku pre manažérov. Myslím, že sami to aj podarilo, spätná väzba je vynikajúca. V prípade záujmu je možné si knihu objednať aj na www.janapeclova.cz.

    Ďakujeme za rozhovor MUDr. Jane Murza, spoluzakladateľke spolku COLLO, v ktorom sa venujú téme duševného zdravi.